Pred zranením ho zachránila šťastná náhoda, atentátnik Alois Šťastný
vystrelil na predsedu vlády, ale zasiahol ho do miesta, kde premiér
nosil peňaženku a puzdro na cviker, vďaka čomu neutrpel vážne zranenie,
premiérovi ostala na hrudi len modrina. Mladého atentátnika, ľavicového
radikála, napokon zaistil Kramářov osobný tajomník a bývalý vojak
František Schröder.
O takmer štyri roky neskôr nemal také šťastie československý minister
financií Alois Rašín, ktorého atentátnik Josef Šoupal smrteľne postrelil
a minister financií zraneniu neskôr podľahol. Vo štvrtok 5. januára
uplynie od atentátu 100 rokov.
Alois Rašín, ktorý sa narodil 18. októbra 1867, patril k popredným
osobnostiam, ktoré stáli pri vzniku ČSR 28. októbra 1918. Po jej vzniku
Rašínovi, zástancovi tvrdej meny krytej zlatom, pripadlo v novej vláde
kreslo ministra financií. Stal sa tvorcom menovej reformy, ktorú umožnil
zákon prijatý 25. februára 1919. Po okolkovaní rakúsko-uhorských
bankoviek sa pristúpilo k reštrikcii obeživa, začala platiť
československá koruna.
Jeho opatrenia prispeli k stabilizácii prvou svetovou vojnou zničeného
hospodárstva aj československej koruny. Deflačná politika, na ktorej
trval, viedla k poklesu cien, klesol však aj vývoz a došlo k rastu
nezamestnanosti. Nekompromisný minister financií, zástanca úsporných
opatrení, sa tak stal pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva ČSR aj
symbolom vykorisťovania.
V ranných hodinách, 5. januára 1923, vyšiel Alois Rašín, minister
financií a popredný funkcionár Československej národnej demokracie, zo
svojho domu na Žitnej ulici v Prahe. Následne krátko po sebe zazneli dva
výstrely a minister financií spadol na chodník.
Atentátnik Josef Šoupal zasiahol Rašína do chrbta a guľka politikovi
uviazla v chrbtici a poranila mu miechu. Napriek veľkému úsiliu lekárov
Alois Rašín 18. februára 1923 zraneniu podľahol, zomrel vo veku 55
rokov. Rašínova smrť urýchlila prijatie zákona o ochrane republiky,
ktorý sprísňoval tresty za rozvracanie republiky.
Páchateľ atentátu 20-ročný mladík Josef Šoupal bol členom komunistickej
strany, ktorá však o jeho pláne zabiť ministra financií nevedela.
Atentátnik, rodák z Havlíčkovho Brodu a zamestnanec poisťovne, konal na
základe vlastného rozhodnutia. Po zadržaní sa označil za
anarcho-komunistu a vyhlásil, že svojím činom chcel prospieť
proletariátu.
O štyri mesiace neskôr od atentátu odsúdili Šoupala na 18 rokov väzenia.
V roku 1943, v období Protektorátu Čechy a Morava, ho prepustili. Po
druhej svetovej vojne sa pokúšal vstúpiť do Komunistickej strany
Československa (KSČ), ale strana to pre možnú diskreditáciu odmietla.
Úradne si zmenil si priezvisko na Pravda. Zomrel v novembri 1959 v Ústí
nad Labem vo veku 56 rokov.